Deti v súčasnosti nezažívajú dramatické životné situácie. Existenčné podmienky rodín sú viac-menej zabezpečené a deti nezažívajú život ohrozujúce situácie.
I napriek tomu, mnohé z nich prežívajú depresie, strachy, úzkosti, páchajú samovraždy, sebapoškodzujú sa, sú agresívne a asociálne a majú rôzne psychosomatické ťažkosti. Ich emočné prejavy bývajú búrlivé. Často po odznení emócií sú zmätené a svoje správanie si nevedia vysvetliť a ani zdôvodniť.
Dávnejšie som dostala otázku: Je dieťa odrazom svojich rodičov?
Odpovedala som, že ono nie je odrazom, ono je z „rodičovskej hmoty“. Vy vlastne rastiete v deťoch a tak rastú aj vaše schopnosti, rôzne vaše vlastnosti, vaše emócie, ale aj dispozície k ochoreniam.
KTO plní nádrže detských emócií?
Život dieťaťa je pokračovaním života všetkých jeho predkov. Nepokračuje iba ich život ale všetko, čo ho napĺňalo – všetky emočné zážitky rodičov, starých rodičov a prarodičov, bez ohľadu na to, či si ich pamätáme alebo nie.
Emócie majú preto hlboké korene – sú nimi konkrétne životné situácie a zážitky, ktoré zažili konkrétni ľudia a plnili nimi symbolické „emočné nádrže“. Niekto potom dostane nádrž plnú hnevu, agresivity, druhý depresie, bolesti alebo radosti. Takto je aj u dieťaťa predurčená sila jeho strachu, vzdoru, smútku, ale aj radosti.
Všetky detské emócie „nasadajú“ na tieto staré a hlboko uložené emócie. A potom príde posledná kvapka – môže to byť nevinne vyzerajúca situácia, obyčajná hračka a ňou sa ”vyleje celá nádrž” tej-ktorej emócie. Emočné reakcie detí môžu byť potom prudké a nekontrolovateľné.
Čo môže byť poslednou kvapkou? Emócie dieťaťa zažívané v každodenných situáciách v rodine, v škole, na ulici medzi kamarátmi, ktoré dopĺňajú emočné nádrže – tie sa raz naplnia a pretečú.
Ako riešiť preplnené nádrže emócií?
Pomôže poznanie ako ďaleko siahajú ich korene …
Predstavte si letokruhy na spílenom strome. Odborník z nich vie vyčítať, v akých podmienkach strom rástol v tom, ktorom období. Odborník na psychiku človeka vie niečo podobné a pritom nemusí nič píliť, aby našiel bolestivé miesta vašej psychiky.
Aké úrovne problému rieši psychoterapia napr. u mladej ženy prežívajúcej depresiu, vyčerpanie, nespavosť a vleklé dýchacie ťažkosti…
1.úroveň – mladá žena uvádza, ako príčinu svojich ťažkostí zážitky zo základnej školy. Pre poruchy sústredenia a učenia bola integrovaná a okrem toho bola aj šikanovaná. Často ju obviňovali, že je iba lenivá.
2.úroveň – pri téme rodiny uvádza, že rodičia sa rozviedli keď mala 5 rokov, s ockom mala minimálny kontakt a trpela ich odlúčením.
3.úroveň – spomenula si, že keď mal ocko 12 rokov pri autonehode mu zomreli obaja rodičia. (Smútok 12 ročného dieťaťa a strach ako ďalej žiť ho sprevádza celý život).
4.úroveň – matkina mama liečená na psychiatrii pre depresívne ochorenie.
Postupnou “mravenčou” prácou je potrebné prejsť cez jednotlivé úrovne nespracovaných a neukončených emócií strachu, smútku a depresie.
Tieto, pre telo toxické emócie smútku a depresie, zaťažujú predovšetkým pľúca, a pľúca sú dôležitým článkom v prísune kyslíka pre mozog.
Mozog je potom unavený, nevýkonný, deti sa nedokážu sústrediť, učiť, sú pasívne a často obviňované z lenivosti, alebo sú šikanované. A to je aj 1.úroveň problémov mladej ženy, ktorá bola viditeľná.
Deti nie sú nikdy lenivé!
Môžu byť unavené, vyčerpané a trpieť depresiami, ktorých korene siahajú ďaleko. Príčiny, a tým aj určité dispozície k mnohým iným ťažkostiam, nemusia byť osobnými zážitkami detí, ale patria k ich rodového systému.
Mgr.Lýdia Adamcová
