Dobrý deň. Môžem poprosiť o radu? Dcéra (4 roky) si stále obhrýza nechty. Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku. No potom to vyzeralo tak, že hneď ako na nechte mala hoci len maličký vyčnievajúci kúsok, tak jej to jednoducho zavadzalo. Teraz mám pocit, že keď nemá čo robiť s rukami, automaticky si ich začne obhrýzať alebo prstami hľadať, či tam niečo nezavadzia… Nechty má už veľmi zničené a nevie prestať. Keď už nemá čo obhrýzať, stane sa, že si rozhryzie aj kožu pri nechtoch, často až do krvi. Netuším, prečo to robí, trápi ma to a veľmi jej s tým chcem pomôcť. Nekarhám ju za to, len jej vravím, že som z toho smutná. Skúšala som už rôzne spôsoby, ako tomu zabrániť, ale všetko zlyhalo. Ona to nechce robiť, uvedomuje si, že s tým chce prestať, ale nejde jej to, lebo to robí podvedome, niekedy si ani nepamätá, že si ich obhrýzala. Zaberá len jedna vec – olepenie nechtov leukoplastom. To však môžem robiť len doma, lebo iba doma jej ich viem nanovo prelepiť, keď sa zašpiní, v škôlke sa to nedá. Tento spôsob jej vyhovuje, sama si to pýta, aby jej nechty nešli do úst. Prosím, poraďte mi, ako jej s tým môžem pomôcť. Veľmi ma to trápi a vidím, že aj ju. Chce prestať, no sama to nevie a ja jej neviem pomôcť.
Obhrýzanie nechtov a záderov, odborne onychofágia, je diskutovaným problémom, ktorému však rodičia nie vždy pripisujú veľký význam. Existujú ľahšie formy, ktoré ustúpia spontánne, ale aj zložitejšie formy, ktoré sprevádzajú dieťa až do dospelosti, pretože bez pomoci odborníka nezmiznú.
Onychofágia je považovaná za ľahkú neurózu, no môže mať zložité pozadie. Porovnávam to s teplotou, ktorou vám telo signalizuje niečo jednoduchšie ale môže to byť aj zložitejší problém, a obhrýzanie nechtov, záderov a iné zlozvyky sú tiež signálom niečoho.
Ako bojovať s obhrýzaním nechtov u detí? A je vôbec potrebné s tým bojovať?
Na vaše konštatovanie: „Najprv som sa samozrejme zľakla, že to má súvis s psychikou, že niečo nie je v poriadku,“ odpovedám – VŽDY to má súvis s psychikou.
To, čo využívate – olepovanie, lakovanie nechtov – pomáha riešiť vonkajší prejav niečoho, čo je uložené v hĺbke psychiky. Niečoho, o čom ani dcéra a ani vy nemusíte vedieť.
Odporúčania, ako hľadať vnútornú príčinu sú bohaté. O príčinách sa hovorí v zmysle, že dieťa môže mať z niečoho strach, môže mať obavy zo školy, z konfliktného domáceho prostredia, z kamarátov… Ja ich považujem iba za spúšťače niečoho, čo je hlbšie uložené.
Možno vám pre lepšie pochopenie pomôže príbeh chlapca, ktorý bol v škole agresívny, bil sa so spolužiakmi. Mal obhryzené nielen nechty, ale aj kožu okolo nich. To „videné” bolo silné a nepomáhali žiadne opatrenia… Na tom „nevidenom“ sme pracovali s jeho matkou. Jedným zo zdrojov silnej agresie bol jej otec, ktorý bol alkoholikom. Dôležitá však bola informácia z jeho detstva – narodil sa ako nemanželské dieťa, takže v tej dobe bol jednoducho pankhartom. Rovesníkmi bol neuznaný a nevlastným otcom bol za všetko tvrdo trestaný, matka ho nedokázala brániť. Celé svoje detstvo sa stretával s množstvom hnevu, výsmechu a agresie, ktoré nedokázal spracovať. Zostala v ňom silná agresia, ktorá sa prejavovala zatínaním rúk a čeľustí. Často ju uvoľňoval požívaním alkoholických nápojov. A jeho vnuk mal dispozície reagovať agresívne na provokačné správanie detí, ktoré však bolo iba spúšťačom potlačeného hnevu a skrytej agresie. Jeho ruky boli v agresívnom kŕči, čo sa prejavilo aj v jeho písomnom prejave. Práve pochopenie a pokojné prijatie príbehu starého otca zmenilo aj správanie matky voči svojmu otcovi a pomohlo ukončiť silné emócie aj u jeho vnuka.
Každý problém, každé ochorenie má časť videnú a časť skrytú. To, čo vidíme, môžeme riešiť. Nie však iba prsty, ale aj ústa a čeľusť. V tomto zlozvyku sú zapojené ruky (prsty, nechty) a ústa (zuby a čeľusť). Ústa potrebujú niečo hrýzť – niekedy sú to len ceruzky. A prsty možno potrebujú byť hryzené, aby niečo cítili.
Dôležité je:
- prijať problém s vedomím, že dieťa sa vyrovnáva s niečím nepoznaným,
- nezakazovať zlozvyk, ale pokojne ho znepríjemňovať rôznymi prekážkami (lak na nechty, natieranie prstov…)
- dohodnúť gesto alebo slovo, ktorým prerušíte jeho zlozvyk a odpútate jeho pozornosť,
- zamestnávať ruky (hry na hudobný nástroj, prstové cvičenia…),
- využívať kontrolované obhrýzanie nechtov s použitím „frontálne okcipitálneho“ držania hlavičky: “Predstav si hnev, ktorý cítiš a aj to, ako si hryzieš prsty…”
- vytriasť napätie z rúk a čeľustí a poklepať ich,
- s nádychom môže dieťa napnúť svaly rúk a čeľuste, s výdychom precítiť ich uvoľnenie,
- masírovať ruky, prsty ale aj tvár a čeľusť…
- nevyhrážať sa a nevyužívať strach z možných následkov,
- dieťa nevydierať svojimi pocitmi sklamania, že to znovu robí.
Čo s tým, čo nevidíme?
V pozadí zlozvyku je vždy starý strach, ktorý je uložený v podvedomí a je spojený s hnevom, zlosťou a agresiou, ktorá zostala uviaznutá v čeľusti alebo v rukách. Predovšetkým sledujte aj iné prejavy strachu, zlosti, bezmocnosti, nočné desy, škrípanie zubov, ktoré dieťa možno prežívalo alebo prežíva.
Hľadajte u seba, svojich rodičov. Nie obhrýzanie prstov, záderov, ale konflikty, strachy, hnev a iné uviaznuté a neukončené emócie.
Ak riešite iba to vonkajšie, to vnútorné si môže nájsť inú cestu ventilovania, pričom sa môžu objaviť iné ťažkosti, ktoré už nie sú dávané do súvisu s pôvodným zlozvykom.
Dostať sa k nevidenému je už prácou pre odborníka, ktorý vie pracovať s hlbinnými terapeutickými postupmi. U ľahších foriem zlozvyku vám pomôžu výchovné metódy pracujúce s podvedomím a to sú rozprávky, príbehy, divadielka, prácu so snami, môžete nakresliť energiu zlozvyku, využívať môžete prstové figúrky, ktoré budú bojovať s čeľusťami a zubami draka.
Každý zlozvyk má svoj jedinečný príbeh, ktorý je viazaný k traumatickým zážitkom niekoho z minulosti. Ak ho viete odhaliť, máte tému pre rozprávkový príbeh.
Pomocníkom pre riešenie starých emócií sú Bachove kvetové esencie.
Ako pomôcť, ako byť terapeutom, psychológom pre svoju rodinu – s tým vám pomôžu dve komplexné, unikátne metódy dostupné pre každého. Ich zvládnutie bude znamenať, že budete vedieť pomôcť sebe, svojim deťom, partnerovi, vnúčatám…
